História obyvateľstva

V celej histórii obce sa jej obyvatelia prevažne zaoberali poľnohospodárstvom a chovom hospodárskych zvierat a k týmto činnostiam pridruženými remeslami. V dávnej minulosti sa živili tiež ako chýrni turčianski olejkári, neskôr šafraníci. Ťažké sociálne pomery v rokoch I. svetovej vojny a po nej donútili viacerých našich občanov opustiť svoj rodný kraj za prácou do Ameriky a Kanady, aby tak zabezpečili prostriedky na obživu svojich rodín.

Aj v období medzi dvomi svetovými vojnami sa väčšina obyvateľov živila málo výnosným poľnohospodárstvom, prácou v lese pri ťažbe a spracovaní a zvážaní dreva. Niekoľkým sa podarilo nájsť prácu v martinských fabrikách – stoličkovej, celulózke a u stavebných firiem. Maloroľníci doplňovali poľnohospodársku činnosť remeselným spriadaním vlny, tkaním plátna, kobercov, súkna V obci najstaršími povolaniami boli mlynári, mäsiari a kováči, neskoršie pribudli aj krajčírky a v jednom období sa v obci vyrábalo aj pivo.

V obci sa voľakedy používal trojpoľný systém obrábania pôdy s vysokou výmerou úhorov. Najčastejšie pestovanými plodinami boli jačmeň, ovos, zemiaky, vika, strukoviny a z technických plodín – konope. Neskôr sa začala pestovať aj pšenica, cicer, pohánka, darilo sa aj pestovaniu ľanu, menej pestovaniu ovocia. Bol rozšírený chov hovädzieho dobytka a oviec.

V súčasnosti obci prevládajú tieto činnosti v podnikaní – poľnohospodárstvo, stavebníctvo, stolárstvo, kovo obrábanie, práčovne, účtovníctvo a ostatné nevýrobné odvetvia.