Jordánska zem bola behom 200 rokov, končiac v roku 1405, jej obyvateľmi rozkúskovaná. V XV. storočí, za panovania Husitov na Slovensku, i naša obec prijala učenie Husovo. V kostole bola zavedená bohoslužba v jazyku českom, zrozumiteľnom pre ľudí. V tomto období bola pristavená aj veža ku chrámu Sv. Heleny. Veža bola trojitej kupoly, krytá šindľom, na vrchu s kohútom. Tieto kupoly stáli až do roku 1900, kedy boli r.k. cirkvou zborené.

Zásluhou husitstva bolo že česká reč sa tešila aj v Uhorsku veľkej úcte a vládla i na kráľovskom dvore 150 rokov (1387 – 1526). Po Husitoch však zostala pre dražkovské rodiny zlá spomienka, pretože Husiti vypálili Sklabinský zámok, kde mali uschované listiny od roku 1242. V roku 1460 boli Husiti kráľom Matejom Korvínom vytisnutí z územia a tak sa turčianske rodiny obrátili s prosbou na kráľa, aby ich výsady potvrdil. Kráľ Matej so súhlasom svojej manželky Beátrice žiadosti vyhovel a potvrdil rodiny Juraja Moravčíka – Dražkovitša, Eliáša Krasneca Ilgu, Ladislava a Ondreja Milku, Jána Vanovitsa, Ladislava Blahutu a Antona Feje ako pôvodné rodiny Dražkoviec. Členovia všetkých spomenutých rodín už od XV. storočia pôsobia vo verejnom živote ako služobníci, stoličný notári, vedátori a advokáti.

V roku 1582 bola založená prvá ev. a. v. cirkev v sv. Heleny a tiež evanjelická škola, ktorá jestvovala až do r. 1710, teda 128 rokov. Od toho času je v rukách r. k. cirkvi – až do roku 1847.